- AK Banská Bystrica
- AK Bratislava
- AK Dubnica nad Váhom
- AK Holíč
- AK Kamenica n/Cirochou
- AK Košice
- Cross country soaring Košice
- AK Lučenec
- AK Martin
- SGC Martin
- AK Nitra
- AK Nové Zámky
- AK Očová
- AK Partizánske
- AK Piešťany
- AK Poprad
- AK Prešov
- AK Prievidza
- AK Ružomberok
- AK Sabinov
- AK Senica
- AK Spišská Nová Ves
- AIR SYMPATIA Trenčín
- AK Trenčín
- AK Trnava
- Parašutistický klub
- AK Žilina
- ŽP Šport Podbrezová
Kamenický stupák 2011
Kamenica nad Cirochou..
Prvý ročník sa začal príchodom športového komisára Jána Hrnčírika 29. 7. 2011. Keďže tento príchod sprevádzala oblačnosť a dážď, pretekári sledovali začiatok súťaže z domova. Preto prichádzali postupne, znaleckým zhodnotením skonštatovali, že stačí prísť až vtedy, keď po výdatných dažďoch a miernom presušení pôdy nastúpia na prvé vyhlásenie disciplíny.
Komisárčenie bolo poznačené štyrmi chladnými dňami, lialo nie ako z krhly , ale ako z hadice.Arnošt Foff sa obetavo staral o dvojčlenné osadenstvo, vyváral výdatné jedlá, ktoré servíroval ozdobené na stolíky raz v jedálni, raz na krytej terase. Po večeroch sa debatovalo a spomínalo na súťaž, ktorú chce Arnošt po 40 rokoch obnoviť. Vtedy vymyslel názov Kamenický stupák, lebo sú tu vraj krásne.
Úspešne sa začalo lietať až 3. augusta, keď sa výrazne zlepšilo počasie. Kumuly naskákali na všetkých svetových stranách, oblaky sa rýchlo guľatili, prekvapení pretekári rovnako rýchlo ťahali lietadlá na štart. Problémy boli s ťahaním, pretože do vlhkej pôdy sa kolieska lietadiel zabárali. Twin G-103 Jožka Horňáka sme každý deň vyťahovali z jamy, ktorú zaťažením kopilotom Hrnčírikom, vytvorilo 750 kg váhy lietadla. Nacvičené rituály a rodinná atmosféra boli to, čo sa všetkým páčilo. Či pri tvorení trate, tzn. skúsenosti Horňáka, Sopiriaka a Sobeka, pri vyhangárovaní, pri zahangárovaní. Nepotrebovali k tomu nikoho. Debatovali všade a a stále, ruky lietali. Nadšenie bolo pochopiteľné. Žiadne obmedzenia!!! Žiadne obmedzené priestory, zakázané priestory, žiadne obmedzenia výšky. Lietanie v 1700m, vzájomne si hľadali stupáky, volali sa navzájom tam, kde to hneď kopalo v zadku. Pomocníkov mali aj v kŕdľoch bocianov, ktorí točili nad plochou, svahovali a potom spolu s lietadlami vystúpali do tisíc metrov. Bociany boli našimi každodennými spoločníkmi. Vysedávali na strechách , komínoch i stĺpoch. Chodili navštevovať náčelníka Foffa, cvakaním zobákov mu pripomínali, že zabudol na kŕmenie rybami. Pohľad na 54 bocianov na ploche letiska bol nezabudnuteľným zážitkom.
Pretekári prichádzali spoločne jeden za druhým. Súťaživosť vládla aj tak. Ferko Sobek prežíval každý prelet. Veď tu začínal lietať, pozná to tu. Miro Štempel ho prenasledoval dosť rázne.
Večery tu boli ako na každej súťaži. Rozdiel bol iba v tom, že piloti odhalili svoje šachové mladícke ambície a každý deň sa rozohrávali ostré výmeny figúrok. Ukázalo sa, že šach vie hrať každý. Turnaje boli súčasťou zábavy pred odletom i po večeroch.
Súťaž sa skončila 6. augusta. Okrem slávnostného odovzdávania cien a tradičného guláša sa oslávili narodeniny športového komisára Jána Hrnčírika z Trnavy. Veríme, že lietanie v Kamenici nadf Cirochou povzbudí všetkých z blízkych letísk, aby pokračovali v prerušenej tradícii a využili prostredie v perfektne vybavených priestoroch na rozvoj lietania na východnom Slovensku. Je tu krásne nielen lietanie, ale aj nádherné kopce s malebnými údoliami.
Marienka Hrnčírková